1. Úvod
Európsky parlament 20. mája 2015 prijal štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. Na základe tejto smernice je každý členský štát povinný zriadiť register UBO. Do registra by mali byť zahrnuté všetky spoločnosti UBO spoločnosti. Ako UBO sa kvalifikuje každá fyzická osoba, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní viac ako 25% (podielu) podielu spoločnosti, ktorá nie je spoločnosťou kótovanou na burze. V prípade nezavedenia UBO by poslednou možnosťou mohlo byť považovať UBO za fyzickú osobu z vyšších riadiacich pracovníkov spoločnosti. V Holandsku musí byť register UBO zaregistrovaný do 26. júna 2017. Očakáva sa, že tento register prinesie mnoho dôsledkov na holandskú a európsku podnikateľskú klímu. Ak si neželáte byť prekvapení, bude nevyhnutný jasný obraz nadchádzajúcich zmien. Tento článok sa preto pokúsi objasniť koncepciu registra UBO analýzou jeho charakteristík a dôsledkov.
2. Európska koncepcia
Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí je produktom európskej výroby. Zámerom zavedenia tejto smernice je, že Európa chce zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo využívaní súčasného voľného pohybu kapitálu a slobody poskytovať finančné služby na svoje trestné účely. V súlade s tým je túžba zistiť totožnosť všetkých UBO, ktoré sú osobami so značnou autoritou. Register UBO je iba časťou zmien, ktoré priniesla štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí pri dosahovaní svojho účelu.
Ako už bolo uvedené, smernica by sa mala implementovať do 26. júna 2017. Pokiaľ ide o register UBO, smernica načrtáva jasný rámec. Smernica ukladá členským štátom povinnosť zahrnúť do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov čo najviac právnych subjektov. Podľa smernice musia mať v každom prípade prístup k údajom UBO tri typy orgánov: príslušné orgány (vrátane orgánov dohľadu) a všetky finančné spravodajské jednotky, povinné orgány (vrátane finančných inštitúcií, úverových inštitúcií, audítorov, notárov, maklérov) a poskytovatelia hazardných hier) a všetky osoby alebo organizácie, ktoré môžu preukázať oprávnený záujem. Členské štáty si však môžu zvoliť plne verejný register. Pojem „príslušné orgány“ nie je v smernici ďalej vysvetlený. Z tohto dôvodu Európska komisia požiadala o objasnenie vo svojej navrhovanej zmene a doplnení smernice z 5. júla 2016.
Minimálne množstvo informácií, ktoré sa musia zahrnúť do registra, je: celé meno, mesiac narodenia, rok narodenia, štátna príslušnosť, krajina bydliska a povaha a rozsah hospodárskeho záujmu, ktorý má UBO. Vymedzenie pojmu „UBO“ je navyše veľmi široké. Tento pojem nezahŕňa iba priamu kontrolu (na základe vlastníctva) 25% alebo viac, ale aj možnú nepriamu kontrolu nad 25%. Nepriama kontrola znamená kontrolu iným spôsobom ako prostredníctvom vlastníctva. Táto kontrola sa môže zakladať na kritériách kontroly stanovených v dohode akcionárov, schopnosti mať ďalekosiahly vplyv na spoločnosť alebo schopnosti napríklad vymenovať riaditeľov.
3. Register v Holandsku
Holandský rámec na implementáciu právnych predpisov týkajúcich sa registra UBO je do značnej miery načrtnutý v liste ministrovi Dijsselbloemu z 10. februára 2016. Pokiaľ ide o subjekty, na ktoré sa vzťahuje požiadavka registrácie, v liste sa uvádza, že takmer žiadny z existujúcich typov holandských orgánov subjekty zostanú nedotknuté, s výnimkou výhradného vlastníctva a všetkých verejných subjektov. Vylúčené sú aj kótované spoločnosti. Na rozdiel od troch kategórií osôb a orgánov oprávnených nahliadnuť do informácií v registri, ktoré boli vybrané na európskej úrovni, Holandsko sa rozhodlo pre verejný register. Dôvodom je skutočnosť, že obmedzený register predstavuje nevýhody z hľadiska nákladov, uskutočniteľnosti a overiteľnosti. Keďže register bude verejný, budú zabudované štyri bezpečnostné opatrenia:
3.1. Každý užívateľ informácií bude zaregistrovaný.
3.2. Prístup k informáciám sa neposkytuje bezplatne.
3.3. Používatelia okrem osobitne určených orgánov (orgány, medzi ktoré patria okrem iného Holandská banka, Úrad pre finančné trhy a Úrad pre finančný dohľad) a Holandská finančná spravodajská jednotka, budú mať prístup iba k obmedzenému súboru údajov.
3.4. V prípade rizika únosu, vydierania, násilia alebo zastrašovania bude nasledovať posúdenie rizika od prípadu k prípadu, v ktorom sa preskúma, či je v prípade potreby možné prístup k určitým údajom uzavrieť.
Používatelia okrem osobitne určených orgánov a AFM majú prístup iba k týmto informáciám: meno, mesiac narodenia, štátna príslušnosť, krajina bydliska a povaha a rozsah hospodárskeho záujmu vlastníka požitkov. Toto minimum znamená, že nie všetky inštitúcie, ktoré musia vykonávať povinný výskum UBO, môžu odvodiť všetky požadované informácie z registra. Tieto informácie budú musieť zbierať sami a uchovávať ich vo svojej správe.
Vzhľadom na to, že určené orgány a FIU majú určitú vyšetrovaciu a dozornú úlohu, budú mať prístup k ďalším údajom: (1) deň, miesto a krajina narodenia, (2) adresa, (3) číslo služby pre občanov a / alebo alebo zahraničné daňové identifikačné číslo (DIČ), (4) povaha, číslo a dátum a miesto vydania dokladu, ktorým bola overená totožnosť alebo kópia tohto dokladu a (5) dokumentácia, ktorá zdôvodňuje, prečo má osoba štatút UBO a veľkosť zodpovedajúceho (ekonomického) záujmu.
Očakáva sa, že obchodnú komoru bude viesť register. Údaje sa dostanú do registra predložením informácií samotnými spoločnosťami a právnickými osobami. UBO nesmie odmietnuť účasť na predložení týchto informácií. Povinné orgány majú okrem toho v určitom zmysle aj funkciu presadzovania: sú zodpovedné za to, že do registra uvedú všetky informácie, ktoré majú v držbe a ktoré sa líšia od registra. Orgány, ktoré sú zodpovedné za oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným formám finančnej a hospodárskej trestnej činnosti, budú mať v závislosti od rozsahu svojej úlohy oprávnenie alebo povinnosť predkladať údaje, ktoré sa odlišujú od registra. Zatiaľ nie je jasné, kto bude formálne zodpovedný za výkon práva v súvislosti s (správnym) predkladaním údajov UBO a kto bude (prípadne) oprávnený udeľovať pokuty.
4. Systém bez nedostatkov?
Napriek prísnym požiadavkám sa zdá, že právne predpisy UBO nie sú vo všetkých aspektoch vodotesné. Existuje niekoľko spôsobov, ako zabezpečiť, aby jeden nespadal do rozsahu pôsobnosti registra UBO.
4.1. Dôvera
Jeden sa môže rozhodnúť pôsobiť prostredníctvom postavy dôvery. Na čísla dôveryhodnosti sa podľa smernice vzťahujú rôzne pravidlá. Smernica vyžaduje aj register dôveryhodných osôb. Tento konkrétny register však nebude prístupný verejnosti. Týmto spôsobom zostáva anonymita osôb, ktoré majú dôveru, naďalej zabezpečená. Príkladmi dôveryhodností sú anglo-americká dôvera a dôvera v Curaçao. Bonaire tiež pozná postavu porovnateľnú s dôverou: DPF. Ide o osobitný typ nadácie, ktorá na rozdiel od dôvery má právnu subjektivitu. Riadi sa právnymi predpismi BES.
4.2. Preloženie sedadla
Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí uvádza, pokiaľ ide o jej uplatniteľnosť: „… spoločnosti a iné právnické osoby usadené na ich územiach“. Z tejto vety vyplýva, že právne predpisy sa nevzťahujú na spoločnosti, ktoré sú založené mimo územia členských štátov, ale neskôr sa presťahujú so sídlom spoločnosti do členského štátu. Napríklad si možno predstaviť populárne právne pojmy ako Jersey Ltd., BES BV a American Inc. DPF sa môže tiež rozhodnúť presunúť svoje skutočné sídlo do Holandska a pokračovať v činnosti ako DPF.
5. Pripravované zmeny?
Otázkou je, či bude Európska únia chcieť zachovať vyššie uvedené možnosti, ako sa vyhnúť právnym predpisom o UBO. V súčasnosti však neexistujú konkrétne náznaky toho, že v tomto bode dôjde v krátkodobom horizonte k zmenám. Európska komisia vo svojom návrhu predloženom 5. júla požiadala o niekoľko zmien smernice. Tento návrh neobsahoval zmeny týkajúce sa vyššie uvedeného. Ďalej ešte nie je jasné, či sa navrhované zmeny skutočne vykonajú. Nie je však nesprávne brať do úvahy navrhované zmeny a možnosť, že ďalšie zmeny sa vykonajú neskôr. V súčasnosti sa navrhujú tieto štyri hlavné zmeny:
5.1. Komisia navrhuje úplné zverejnenie registra. To znamená, že smernica bude upravená v mieste prístupu jednotlivcov a organizácií, ktoré môžu preukázať oprávnený záujem. Tam, kde by sa ich prístup mohol predtým obmedziť na vyššie uvedené minimálne údaje, bude im teraz teraz sprístupnený aj register.
5.2. Komisia navrhuje vymedziť pojem „príslušné orgány“ takto: „.. tie orgány verejnej moci, ktoré sú určené na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, vrátane daňových orgánov a orgánov, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov; a financovanie terorizmu, sledovanie, zhabanie alebo zmrazenie a konfiškovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti “.
5.3. Komisia žiada väčšiu transparentnosť a lepšiu možnosť identifikácie UBO prostredníctvom prepojenia všetkých vnútroštátnych registrov členských štátov.
5.4. Komisia ďalej navrhuje v niektorých prípadoch znížiť sadzbu UBO o 25% na 10%. Bude to tak v prípade právnických osôb, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi. Sú to „.. Sprostredkovateľské subjekty, ktoré nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť a slúžia len na to, aby vzdialili skutočných vlastníkov od aktív“.
5.5. Komisia navrhuje zmeniť konečný termín implementácie z 26. júna 2017 do 1. januára 2017.
záver
Zavedenie verejného registra UBO bude mať ďalekosiahle dôsledky pre podniky v členských štátoch. Osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia viac ako 25% (podielu) záujmu spoločnosti, ktorá nie je spoločnosťou kótovanou na burze, budú nútené urobiť veľa obetí v oblasti súkromia, čím sa zvýši riziko vydierania a únosu; napriek skutočnosti, že Holandsko uviedlo, že sa bude čo najviac usilovať o zmiernenie týchto rizík. Niektoré prípady navyše získajú väčšiu zodpovednosť za zaznamenávanie a prenos údajov, ktoré sa líšia od údajov v registri UBO. Zavedenie registra UBO môže znamenať, že sa zameriame na postavu dôvery alebo právnickú inštitúciu založenú mimo členských štátov, ktorá potom môže preniesť svoje skutočné sídlo do členského štátu. Nie je isté, či tieto štruktúry v budúcnosti zostanú životaschopnými možnosťami. V súčasnosti navrhovaná zmena a doplnenie štvrtej smernice o praní špinavých peňazí zatiaľ neobsahuje žiadne zmeny. V Holandsku je potrebné zohľadniť najmä návrh na prepojenie vnútroštátnych registrov, možnú zmenu v požiadavke na 25% a možný skorý dátum implementácie.