Čo robiť v prípade neoprávneného vzorkovania zvuku? obrázok

Čo robiť v prípade neoprávneného vzorkovania zvuku?

Vzorkovanie zvuku alebo vzorkovanie hudby je v súčasnosti široko používaná technika, pri ktorej sa zvukové fragmenty elektronicky kopírujú, aby sa použili, často v upravenej forme, v novom (hudobnom) diele, zvyčajne pomocou počítača. Na zvukové fragmenty sa však môžu vzťahovať rôzne práva, v dôsledku čoho môže byť neoprávnené odoberanie vzoriek nezákonné.

Vzorkovanie využíva existujúce zvukové fragmenty. Skladba, texty, interpretácia a nahrávanie týchto zvukových fragmentov môžu podliehať autorským právam. Skladba a text môžu byť chránené autorským právom. Výkon (záznam výkonu) môže byť chránený súvisiacim právom výkonného umelca a zvukový záznam (záznam) môže byť chránený súvisiacim právom výrobcu zvukového záznamu. Článok 2 smernice EÚ o autorskom práve (2001/29) udeľuje autorovi, výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukových záznamov výlučné právo na rozmnožovanie, ktoré sa týka práva povoliť alebo zakázať rozmnožovanie chráneného „predmetu“. Autorom môže byť skladateľ a/alebo autor textu, speváci a/alebo hudobníci sú zvyčajne výkonným umelcom (článok 1 pod a zákona o susedských právach (NRA)) a výrobcom zvukového záznamu je osoba, ktorá vytvorila prvú nahrávku. , alebo znáša a znáša finančné riziko (článok 1 písm. d) NRO). Keď umelec píše, vystupuje, nahráva a vydáva svoje vlastné piesne pod vlastným vedením, tieto rôzne strany sú spojené v jednej osobe. Autorské práva a súvisiace práva sú potom v rukách jednej osoby.

V Holandsku bola smernica o autorských právach implementovaná okrem iného do zákona o autorských právach (CA) a NRA. Oddiel 1 OZ chráni právo autora na rozmnožovanie. Autorský zákon používa skôr pojem „rozmnožovanie“ ako „rozmnožovanie“, ale v praxi sú oba pojmy podobné. Právo výkonného umelca a výrobcu zvukových záznamov na rozmnožovanie je chránené § 2 a § 6 NRO. Podobne ako smernica o autorskom práve ani tieto ustanovenia nedefinujú, čo predstavuje (úplnú alebo čiastočnú) reprodukciu. Pre ilustráciu: § 13 autorského zákona to stanovuje „akékoľvek úplné alebo čiastočné spracovanie alebo napodobenina v pozmenenej forme“ predstavuje reprodukciu. Takže reprodukcia obsahuje viac ako kópiu 1 na 1, ale nie je jasné, aké kritérium by sa malo použiť na posúdenie hraničných prípadov. Tento nedostatok jasnosti mal vplyv na prax vzorkovania zvuku už dlhú dobu. Umelci vo vzorke nevedeli, kedy dochádza k porušovaniu ich práv.

V roku 2019 to Súdny dvor Európskej únie (SDEU) čiastočne objasnil v Pelham rozsudok po predbežných otázkach, ktoré položil nemecký Bundesgerichtshof (BGH) (SDEÚ 29. júla 2019, C-476/17, ECLI:EU:C:2019:624). SDEÚ okrem iného konštatoval, že vzorka môže byť reprodukciou zvukového záznamu bez ohľadu na dĺžku vzorky (odsek 29). Preto môže jedna sekundová vzorka tiež predstavovať porušenie. Okrem toho bolo rozhodnuté, že „ak používateľ pri výkone svojej slobody prejavu prepisuje zvukový fragment zo zvukového záznamu na použitie v novom diele v pozmenenej forme, ktorá je sluchom nerozoznateľná, takéto použitie by sa nemalo považovať za „rozmnožovanie“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2001/29′ (odsek 31 výrok pod 1). Ak je teda vzorka upravená tak, že pôvodne prevzatý zvukový fragment už nie je sluchom rozpoznateľný, nejde o reprodukciu zvukového záznamu. V takom prípade nie je potrebné povolenie na vzorkovanie zvuku od príslušných držiteľov práv. Po vrátení veci zo strany SDEÚ BGH rozhodol 30. apríla 2020 v Metal auf Metall IV, v ktorom špecifikovalo ucho, pre ktoré musí byť vzorka na nerozoznanie: ucho priemerného poslucháča hudby (BGH 30. apríla 2020, I ZR 115/16 (Metal auf Metall IV), ods. 29). Aj keď sa rozsudky ESD a BGH týkajú súvisiaceho práva výrobcu zvukových záznamov, je pravdepodobné, že kritériá formulované v týchto rozsudkoch sa vzťahujú aj na porušenie autorských práv výkonného umelca a s ním súvisiacich práv zvukovým vzorovaním. Autorské právo a súvisiace práva výkonného umelca majú vyšší prah ochrany, takže odvolanie sa na súvisiace právo výrobcu zvukových záznamov bude v zásade úspešnejšie v prípade údajného porušenia vzorkovaním zvuku. Na ochranu autorských práv sa napríklad zvukový fragment musí kvalifikovať ako „vlastný duševný výtvor“. Žiadna takáto požiadavka ochrany neexistuje pre ochranu susedných práv výrobcu zvukových záznamov.

V zásade ide teda o zásah do práva na rozmnožovanie, ak niekto Vzorky a znieť spôsobom, ktorý je rozpoznateľný aj pre bežného poslucháča hudby. Článok 5 smernice o autorskom práve však obsahuje niekoľko obmedzení a výnimiek z práva na rozmnožovanie v článku 2 smernice o autorskom práve vrátane výnimky z citácie a výnimky pre paródiu. Vzorkovanie zvuku v bežnom komerčnom kontexte to zvyčajne nebude pokrývať, vzhľadom na prísne zákonné požiadavky.

Niekto, kto sa ocitne v situácii, keď sú jeho zvukové fragmenty samplované, by si mal preto položiť nasledujúcu otázku:

  • Má osoba na odber vzoriek povolenie od príslušných držiteľov práv?
  • Bola ukážka upravená tak, aby ju bežný poslucháč hudby nerozoznal?
  • Spadá vzorka pod niektorú z výnimiek alebo obmedzení?

V prípade údajného porušenia možno konať nasledujúcimi spôsobmi:

  • Pošlite výzvu na zastavenie porušovania.
    • Logický prvý krok, ak chcete, aby sa porušovanie čo najskôr zastavilo. Najmä ak nehľadáte náhradu škody, ale chcete len zastaviť porušovanie.
  • Rokovať s údajným porušovateľom zrejmý vzorka.
    • Môže sa stať, že údajný porušovateľ úmyselne, alebo aspoň bez rozmyslenia, neporušil niečie práva. V takom prípade možno zažalovať údajného porušovateľa a objasniť, že k porušeniu došlo. Odtiaľ môžu byť vyjednané podmienky pre udelenie povolenia držiteľom práv na odber vzoriek. Držiteľ práv môže napríklad požadovať pripísanie, primeranú odmenu alebo licenčné poplatky. Tento proces udeľovania a získavania povolenia na odber vzoriek sa tiež nazýva odbavenie. Za normálnych okolností tento proces prebieha skôr, ako dôjde k akémukoľvek porušeniu.
  • Začatie občianskoprávnej žaloby na súde proti údajnému porušovateľovi.
    • Na súde možno podať žalobu na základe porušenia autorských práv alebo súvisiacich práv. Napríklad možno tvrdiť, že druhá strana konala nezákonne tým, že porušila (článok 3:302 holandského občianskeho zákonníka), možno požadovať náhradu škody (článok 27 CA, článok 16 odsek 1 NRA) a zisk. môžu byť odovzdané (článok 27a OZ, článok 16 ods. 2 NRO).

Law & More radi vám pomôžeme s návrhom listu, rokovaním s údajným porušovateľom a/alebo začatím súdneho konania.

Law & More